Život Prešova
online
online
Pápež otvoril cestu k blahorečeniu Slovenky Kolesárovej
07.03.2018 Celý región
Vatikán 7. marca (TASR) - Pápež František schválil dekrét, ktorým potvrdil mučeníctvo šestnásťročnej Slovenky Anny Kolesárovej, vďaka čomu sa jej otvorila priama cesta k blahorečeniu. S odvolaním sa na stredajšiu správu tlačového strediska Svätej stolice o tom informoval Vatikánsky rozhlas.
Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce. Jej život poznačilo rozhodnutie, ktoré si sama zvolila - radšej smrť než stratu panenstva. V závere druhej svetovej vojny ju zastrelil sovietsky vojak, ktorému sa odmietla podvoliť. Zomrela 22. novembra 1944 vo svojej rodnej obci, kde je aj pochovaná.
Medzi viacerými dekrétmi Kongregácie pre kauzy svätých, ktoré v utorok schválil pápež a v stredu zverejnila Svätá stolica, je aj ďalších päť potvrdení zázrakov na príhovor blahoslavených, ktorí teraz už priamo smerujú k svätorečeniu.
Je medzi nimi niekdajší pápež Pavol VI. (1897-1978), ďalej salvádorský arcibiskup Óscar Arnulfo Romero (1917-1980), talianski diecézni kňazi Francesco Spinelli a Vincenzo Romano a nemecká rehoľníčka Katharina Kasperová, zakladateľka Inštitútu chudobných služobníc Ježiša Krista.
Dekrétom bol potvrdený aj zázrak na príhovor paraguajskej bosej karmelitánky z 20. storočia Márie Felície od Sviatostného Ježiša, vlastným menom Maríe Guggiari Echeverríovej.
V blízkej budúcnosti teda možno očakávať kanonizácie piatich a beatifikácie dvoch osobností z posledných dvoch storočí dejín cirkvi, priblížil Vatikánsky rozhlas.
Toto sú blahoslavení z územia Slovenskej republiky
Blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674)
Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Účinkoval najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie vo Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie. V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitami ako misionár a administrátor fary. Mali tu na starosti rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.
Blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
Blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalku a Pavla Gojdiča doživotne.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001.
Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)
Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom.
Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky (SSR) zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003.
Blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)
V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003.
Blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)
Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti (Maďarsko), kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej Strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
Blahoslavený Titus Zeman (4. januára 1915 - 8. januára 1969)
Narodil sa v Bratislave-Vajnoroch. Ako 25-ročný sa stal saleziánskym kňazom a pôsobil ako kaplán, školský radca a profesor chémie. Po tom, ako komunistický režim 13. apríla 1950 zrušil mužské kláštory, zorganizoval a viedol tri ilegálne prechody do Talianska. Pri nich sprevádzal najmä mladých saleziánov bohoslovcov, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi. Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Moravu nevydaril. Zeman aj ďalší účastníci výpravy boli zatknutí a následne vypočúvaní. Pri výsluchoch bol mučený a napokon odsúdený na 25 rokov väzenia. Po 13 rokoch väzenia ho v roku 1964 podmienečne prepustili. O päť rokov, 8. januára 1969, na následky mučenia a väznenia zomrel v Bratislave. Po roku 1989 začal byť vnímaný ako mučeník za záchranu duchovných povolaní.
Obrad blahorečenia v Bratislave vykonal 30. septembra 2017 legát pápeža Františka, kardinál Angelo Amato. Pápež už stanovil aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného, je ním 8. január.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného 30. septembra 2017.
Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce. Jej život poznačilo rozhodnutie, ktoré si sama zvolila - radšej smrť než stratu panenstva. V závere druhej svetovej vojny ju zastrelil sovietsky vojak, ktorému sa odmietla podvoliť. Zomrela 22. novembra 1944 vo svojej rodnej obci, kde je aj pochovaná.
Medzi viacerými dekrétmi Kongregácie pre kauzy svätých, ktoré v utorok schválil pápež a v stredu zverejnila Svätá stolica, je aj ďalších päť potvrdení zázrakov na príhovor blahoslavených, ktorí teraz už priamo smerujú k svätorečeniu.
Je medzi nimi niekdajší pápež Pavol VI. (1897-1978), ďalej salvádorský arcibiskup Óscar Arnulfo Romero (1917-1980), talianski diecézni kňazi Francesco Spinelli a Vincenzo Romano a nemecká rehoľníčka Katharina Kasperová, zakladateľka Inštitútu chudobných služobníc Ježiša Krista.
Dekrétom bol potvrdený aj zázrak na príhovor paraguajskej bosej karmelitánky z 20. storočia Márie Felície od Sviatostného Ježiša, vlastným menom Maríe Guggiari Echeverríovej.
V blízkej budúcnosti teda možno očakávať kanonizácie piatich a beatifikácie dvoch osobností z posledných dvoch storočí dejín cirkvi, priblížil Vatikánsky rozhlas.
Toto sú blahoslavení z územia Slovenskej republiky
Blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674)
Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Účinkoval najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie vo Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie. V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitami ako misionár a administrátor fary. Mali tu na starosti rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.
Blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
Blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalku a Pavla Gojdiča doživotne.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001.
Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)
Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom.
Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky (SSR) zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003.
Blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)
V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003.
Blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)
Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti (Maďarsko), kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej Strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
Blahoslavený Titus Zeman (4. januára 1915 - 8. januára 1969)
Narodil sa v Bratislave-Vajnoroch. Ako 25-ročný sa stal saleziánskym kňazom a pôsobil ako kaplán, školský radca a profesor chémie. Po tom, ako komunistický režim 13. apríla 1950 zrušil mužské kláštory, zorganizoval a viedol tri ilegálne prechody do Talianska. Pri nich sprevádzal najmä mladých saleziánov bohoslovcov, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi. Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Moravu nevydaril. Zeman aj ďalší účastníci výpravy boli zatknutí a následne vypočúvaní. Pri výsluchoch bol mučený a napokon odsúdený na 25 rokov väzenia. Po 13 rokoch väzenia ho v roku 1964 podmienečne prepustili. O päť rokov, 8. januára 1969, na následky mučenia a väznenia zomrel v Bratislave. Po roku 1989 začal byť vnímaný ako mučeník za záchranu duchovných povolaní.
Obrad blahorečenia v Bratislave vykonal 30. septembra 2017 legát pápeža Františka, kardinál Angelo Amato. Pápež už stanovil aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného, je ním 8. január.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného 30. septembra 2017.
0
www.ZIVOTPO.sk
